Omrzliny

Rozdelenie a symptómy

Omrzliny sú lokálne poškodenia kože, napr. na rukách, nohách, ušiach, ktoré spôsobuje jednorazové, intenzívne pôsobenie chladu

• pôsobením chladu dochádza k poškodeniam na stenách ciev, predovšetkým tých, ktoré sú najbližšie ku koži

• súčasne dochádza vplyvom chladu k redistribúcii vody z krvných ciev do okolitého tkaniva, čím vzniká edém (opuch) a to má za následok vytláčanie krvných buniek a plazmy, čo neskôr vedie k „zahusteniu“ krvi

• následne chlad spustí v obehovom systéme obranný mechanizmus – stiahnutie malých ciev, čím sa zásobenie krvou sústredí na životne dôležité orgány. To ale vedie k ešte silnejšiemu zníženiu krvného zásobenia odstávajúcich častí tela

V dôsledku lokálneho účinku chladu a zníženie prekrvnia dochádza k nedostatku zásobenia kyslíka danej oblasti (nos, uši, prsty). Tento nedostatok poškodzuje tkanivo, čo môžeme vedie k smrti buniek.

Omrzliny rozdeľujeme do troch skupín závažnosti:

Stupeň I. – preň je charakteristiké ochladenie a zblednutie, ako aj bodavá bolesť v príslušnej oblasti kože. V začiatočnom štádiu úplne biela a necitlivá koža sa sfarbí v nasledujúcich dňoch do hneda a môže napuchnúť. Vo všeobecnosti sa neočakávajú žiadne následky po vyliečení.

Stupeň II. – je až po znovuoteplení viditeľný. Prejavuje sa začervenaním, opuchom a tvorbou pľuzgierov, v prvom rade je charakteristický pre nohy a ruky, napr. pri strate rukavíc. Homogénne, svetlé pľuzgiere majú dobrú prognózu. Ak sa v pľuzgieroch nachádza prímes krvi, treba počítať s dlhšou dobou liečenia. Je potrebné prerezať pľuzgiere a tekutinu vytlačiť von. Tu vzniká riziko infekcie, nakoľko baktérie môžu preniknúť do tela cez otvorené rany.

Stupeň III. – označuje najťažšiu formu omrzlín. Pre tento stupeň je charakterisktická nekróza (odumretie tkaniva) s čiernou, vlhkou kožou a silným poškodením pokožky. Rozsah poškodenia je možné určiť až po niekoľkých dňoch až týždňoch. Postihnuté sú najmä tie časti tela, ktoré boli okrem vplyvu chladu vystavené aj pôsobeniu tlaku, napr. tesné topánky. Pre postihnuté oblasti je charakteristické pretrvávanie necitlivosti aj po rozmrazení. Na hranici medzi nepoškodenou a poškodenou kožou sa po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí tzv. demarkačná vráska/ryha.

Každá omrzlina vyzerá na začiatku ako omrzlina prvého stupňa. Rozsah omrzliny tretieho stupňa je poznateľný až po niekoľkých týždňoch.
Každá omrzlina II. a III. stupňa potrebuje nemocničnú liečbu!

Neskoršie dôsledky omrzlín pozostávajú predovšetkým z:

• omrzlinových hrbolov

• hyperkeratózy (zhrubnutie zhrohovatelej časti kože) a parakeratózy (nadmerné zrohovatenie kože)

• atrofie kože (úbytok povrchovej vrsty kože – zamše a epitelu, úbytok elastických vlákien)

• zmeny pigmentácie

Diagnóza

Stanovenie diagnózy pri omrzlinách je možné na základe prejavov ochorenia u pacienta (anamnéza) ako aj súčasným klinickým obrazom, napr. zafarbenie kože, tvorba pľuzgierov, opuchov a celkovej citlivosti.

Podchladenie a omrzliny by mal vždy posúdiť lekár!

Nasledujúce body je nevyhnutné dodržiavať:

• pri dopravnej nehode v zimných mesiacoch treba vždy myslieť na riziko podchladenia

• v lyžiarskych a horských oblastiach sa primárne ošetruje ťažko postihnutý pred podchladeným a každý zasypaný lavínou ako podchladený pacient, často aj s ťažkými sprievodnými poraneniami

• každý pacient, ktorý utrpel úraz alebo zranenie, s alebo bez straty krvi, je v šoku alebo ohrozený podchladením, má znížené šance na prežitie (platí to aj v lete!)

Podobné pravidlá platia pri zachránených topiacich sa (pod ľadom). Ak sa takéto osoby nechajú príliš dlho vo vode, prichádza šok a narušenie krvného obehu, čo má za následok extrémne podchladenie.

Prvá pomoc

Nasledujúce opatrenia je nutné a nevyhnutné vykonať pri podchladení a omrzlinách:

Prvá pomoc – opatrenia na mieste

• centrálne zahriatie tela (jadra tela) pomocou vypitia horúceho, osladeného nápoja

• omrznuté časti tela chrániť pred ďalším vplyvom chladu, vlhké oblečenie vymeniť za suché

• ohrievať omrznuté časti tela na vlastnom tele (napr. ruky pod pazuchami)

• prísun tepla z cudzieho tela (napr. chladom poškodenú nohu do podpažia inej osoby vložiť – zohrievať sa navzájom)

• sterilné a suché obväzy použiť, avšak žiadne maste

• uvoľniť tlačiace časti odevu, uložiť na mäkké

• postinutými končatinami aktívne pohybovať, aby sa zvýšila teplota tela vplyvom práce svalov

• pri slabých omrzlinách samostatne kráčať, pri ťažších nechať sa odniesť

• nepodávať lieky, okrem liekov zabraňujúcich zhlukovaniu krvi (Aspirín)

• vyhľadať vyhriatu miestnosť

Je predovšetkým dôležité vyvarovať sa:

• vtieraniu snehu, masírovaniu snehom – vedie k ešte väčšim poškodeniam

• ohrievaniu pomocou dychu – para z úst vedie k ďalším omrzlinám

• zákaz fajčiť – fajčenie stenčuje krvné cievy a tým zhoršuje prietok krvi

• roztápať zmrznuté časti tela nad ohňom, nakoľko sú necitlivé, a tak hrozí zvýšené riziko ťažkých popálenín!

Prvá pomoc – na chránenom mieste

• Pri izbovej teplote podávať horúce, osladené nápoje

• Ponáranie postihnutých končatín vo vlažnej vode (začať pri 10°C) a to horúcu vodu prilievať, kým postihnutý nezačne pociťovať jemnú bolesť (pozor, omzliny znižujú citlivosť kože). Otepľovanie vykonávať len veľmi pomaly a s vodou s max. teplotou 38°C

• Orálne lieky (s účinnou látkou – kyselinou acetylsalicylovou) jú povolené a žiadúce

• Pľuzgiere neprestihávať, ani inak otvárať, len sterilne prikryť

• Postihnuté končatiny umiestniť vyššie, ale nechať im pohyblivosť

• Pri tvorbe pľuzgierov sa nechať odniesť a dať sa ošetriť lekárovi

Prvá pomoc – lekár

• Mimočrevné podávanie liekov (injekcia, infúzia)

• Lokálna starostlivosť o pľuzgiere, použitie sterilných obväzov

• Podanie vnútrožilovej infúzie (protizrazeninové preparáty – nízkomolekulový Heparín)

Prvá pomoc – starostlivosť na klinike
Umelá oblička

Pomocou umelej obličky je možné úspešne dosiahnuť „znovuoteplenie“ krvi pri teplote nižšej ako 30°C.

Extrémne zahriatie

Extrémne zahriate (kúpeľ) v sebe skrýva nebezpečenstvo „šoku zo zohriatia“, nakoľko pri otvorení periférnych ciev sa studená krv dostane do centrálneho a životu doležitého centra tela. To vedie k zníženiu celkovej teploty o 0,5-1,0°C. Obnovenie vnútornej teploty jadra tela spôsobuje chemické zmeny v krvi, čo má za následok poruchy vzruchov v krvnom obehu srdca, ktoré sa tak môžu skončiť smrťou (zastavenie krvného obehu a dýchania).

Pri záchrane treba zvážiť aj vplyv polohy, odkiaľ bol postihnutý privezený, nakoľko tieto zmeny vedú k poruchám srdcového rytmu.

Doplnková terapia pri omrzlinách

Táto terapia sa vykonáva v nemocniciach na chirurgických oddeleniach. Okrem vyššie spomínaných medicínskych opatreniach, ako aj stabilizácii srdcového a obehového systému, alebo využitia umelej obličky, je potrebné venovať veľkú pozornosť aj postinutej koži event. tkanivám.

Pľuzgiere sa v sterilných podmienkach otvoria a rana sa lokálne s antibakteriálnou masťou ošetrí. Veľa kliník sleduje, ako sa koža prejaví po niekoľkých dňoch až týždňoch, či sa objaví nekróza. Odumreté tkanivo sa prejavuje mokrou chrastou, ktorá sa po niekoľkých dňoch až týždňoch ohraničí, a pokiaľ sa neinfikuje, tak jednoducho odpadne.

Pokiaľ omrzlina zasiahne veľkú plochu (nohu), je nutné z dôvodu nepriaznivých okolností (hlboko poškodené tkanivo) pristúpiť aj k amputácii.

Komplikácie

Pri omrzlinách II. stupňa sa začínajú tvoriť pľuzgiere, pričom sa narušuje vrchná časť kože, jej veľkosť a citlivosť. Tento stav je porovnateľný, ako keď vás tlačí topánka. Cez túto otvorenú ranu môžu do tela preniknúť baktérie a spôsobiť infekciu.

Profylaxia

Dôležité je včasné rozpoznanie omrzlín. Už pri vynorení sa prvých „pichajúcich“ bolestí je potrebné zodpovedajúce časti tela opatrne zahriať: ruky si priložiť na teplé časti tela (pod pazuchy, na brucho), začínajúce omrzliny v tvári prikryť teplými rukami. To je možné ale urobiť iba chránenom mieste, kde nefúka vietor. Aktívny pohyb, ako gymnastika, alebo pohyb končatín, je v tomto štádiu nápomocný, nakoľko podporuje prekrvenie. Je potrebné myslieť na to, aby sa prípadne vlhké rukavice vymenili za suché. Tzv. „cibuľový/vrstvový princíp“, teda mať na sebe viacej druhov oblečenia oblečených jedno cez druhé, často pomôže znížiť možnosť vzniku omrzlín. Tesné remene alebo pásky by sa mali uvoľniť.

To ale len v prípade, keď bezprostredne nehrozí žiadne podchladenie!
Prognóza

Pri omrzlinách prvého stupňa nie sú viditeľné žiadne zmeny okrem zníženej precitlivelosti, ak sa pôsobenie chladu obnoví. Čím je však čas po vyliečení postihnutej oblasti kratší, tým rýchlejšie koža sčervená, znecitlivie, keď sa znovu vystaví pôsobeniu chladu. Tak môžu vzniknúť jazvy pri veľmi dlho trvajúcom liečení postihnutých oblastí. Ak sa koža vystaví dlhej a extrémnej chladnej expozícii, vznikajú omrzliny III. stupňa, ktoré sa v extrémnych prípadoch musia riešiť amputáciami.